Všetko začal slávny Charles Darwin
Keď pred takmer 200 rokmi vstúpil na Galapágy Charles Darwin, užíval si pohľad na raj na Zemi. Podobný výhľad sa naskytá aj dnešným cestovateľom. Nie je však všetko tak, ako to vyzerá!
Časopis National Geographic nedávno priniesol článok, ktorý tento stav dokumentuje. Jon Witman sa vydal na ostrovy s jasným cieľom – preskúmať vplyv klimatickým zmien na špecifické druhy obývajúce tieto oblasti a odhadnúť aký osud ich čaká.
S ohrievaním sa planéty sa menia podmienky veľmi rýchlo, a to aj na izolovaných Galapágskych ostrovoch. Druhy známe z Darwinovych diel, ako korytnačky, suly, pinky alebo morské leguány, sa pasujú s problémami, ktoré im moderná doba priniesla. Preslávený opísaný ekosystém nám môže uštedriť ďalšiu lekciu. Toto prírodné laboratórium reaguje na klimatické zmeny. Tie sa týkajú nielen teploty, ale aj zrážok, oceánskych a pobrežných podmienok.
Galapágy dnes
Niekoľko metrov pod hladinou mora sa nachádzajú koraly. Druh Porites lobata by mal hýriť pestrou zelenou farbou, ale namiesto toho sa tieto koralové časti belejú. Tieto koraly blednú a čoskoro budú mŕtve. Ide o reakciu na príliš teplú vodu.
Ďalším smutným príkladom sú hladujúce morské leguány. Tieto plazy sa živia riasami, ktoré sú dostupné na pobreží. Väčšie jedince sa pre riasy potápajú hlbšie do oceánu. Problémom je, že riasam sa v teplej vode nedarí, umierajú a morské leguány tým trpia.
Podľa zistení Witmana a jeho kolegov je príčinou teplota. Teplota je monitorovaná už 40 rokov. V roku 2016 sa teplota nameraná pri ponoroch vyšplhala na 31 °C, čo je o 4 °C viac ako dlhodobý priemer v regióne. Vzrastajú obavy, že dramatické zmeny usmrtia nielen tento druh, ale aj ďalšie koraly.
Budúcnosť Galapágskych ostrovov
Situácia však môže byť ešte horšia. Modely ukazujú tiež možnosť drastickej zmeny teplôt v rovníkových oblastiach, v porovnaní so zvyškom Tichého oceánu. Andrew Wittenberg, fyzik z Národnej atmosférickej a oceánskej správy (NOAA), predpovedá do roku 2100 zvýšenie hladiny oceánov o 56 až 76 cm. Vedci sa taktiež domnievajú, že otepľovanie vôd v chladných obdobiach zredukujú hustú hmlu, ktorá pokrýva Galapágsku džungľu po takmer 50 000 rokov. Ďalej, ak budú svetové oceány absorbovať oxid uhličitý produkovaný ľuďmi, Galapágy sú kandidátom na prekyslenie oceánu, čo môže narušiť uhlíkovú štruktúru koralov a mäkkýšov.
Tieto zmeny zasahujú morské aj suchozemské živočíchy. Samozrejme, pre organizmy je ťažké prispôsobiť sa novým podmienkam v rekordne krátkom čase. Inou otázkou je či sa im to vôbec podarí.